2x Bulletin Kúdeľná izba

Do neba – pre Teba

Zostalo ticho.

Ticho iné od toho, ktoré som cítila minulé dni. Toto ticho hovorí, že už neprídeš. Už nebude voňať nedeľný obed a v piatok ti nepôjdeme kúpiť čerstvý chlieb. Vedia to aj hodiny v tvojej kuchyni. Zastavujú, spomaľujú, až úplne zastavia. Ešte pred mesiacom by si povedala, aby sme v nich vymenili baterky.

Vieš, že aj ty si bola ako hodinky? Presne si vedela, kedy ísť pozrieť sliepky, o koľkej idú Nákupné maniačky, a kedy sa modliť ruženec. Vedela si, kedy otvorím dvere a prídem ťa objať, keď prídem z vlaku. Vedela si, kedy meškal, a kedy Janko zaspal do školy. Pamätám si, ako keby to bolo včera. Budievala si nás o šiestej ráno do zimnej, zasneženej krajiny. “Chytro sa obleč, to musíš ako vojak!” súrila si nás. Kým sme dobojovali s pásmi na pančuchách, na stole nás už čakala krupicová kaša a sladučké teplé mlieko. Poctivo si nás zababušila a vyprevádzala do školy. Od tej doby moje prvé kroky smerovali zo školy priamo k tebe. Deň čo deň, rok čo rok…  Ten posledný si sa mi smiala, či ma už v tej škole nechcú, keď som nečakane radšej prišla domov, ako sedela na prednáškach.

Chýbaš tu. Vidím a cítim ťa na každom kroku. A nie len ja…  Ruženec na stole, plná schránka ktorú si vyberala, modro-biele obliečky a vôňa prádla, kvetované taniere, recept na bublaninu a zemiaky v záhrade, ktoré sú toho roku krásne. No najviac práve v tichu a v tom prázdne, ktoré tu je.

Keby som mohla, vrátila by som čas a vymenila hodinám baterky skôr, než začali spomaľovať. Potešila by som ťa správami zo školy. Janko mal pekné vysvedčenie a mne posledná skúška dopadla tiež dobre. Strávila by som u teba ešte jednu noc a naučila sa variť tvoju fazuľu s kapustou alebo zemky pokyslo. Ale teraz, teraz už musím žiť len s tým, čo si ma stihla naučiť. Nemusíš sa trápiť. Moje smutné kroky aj naďalej budú smerovať k Tebe, k Vám. Veď to nemám ďaleko.

Už viem, že si pri starkom a on ti tíško spieva do uška…   …Ústa dívky Dáši.

photo