Sviatky u Blbých Vrkočov

Vianoce v našich končinách prebehli potichu a v poriadku. Medzi darčekmi sa vyskytli tzv. Babylonské rybky, v nami zdieľanej mytológii (long story) dôležité veci – nikto doteraz nevedel, čo to je, až kým Malka neuzákonila, že ide o pepermintové cukríky.

Verč mi venovala svoju šálu z Budapešti, aby mohla pár dní po Štedrom dni beztrestne odísť do Brna. Nebol to darček, ale prostý sponzoring môjho bytia, akého sa mi občas dostáva. Ona naopak obdržala moju blúzku z Orsay. Fair enough.

 

 

Teším sa, že z darčeka pre máti, plechovej dózy s čiernym čajom, sa stal dominantný objekt nekompromisne červeného kuchynského stola. Máti ale treba pripomínať, aby čaj nedegustovala podvečer, lebo potom vždy ponocuje.

 


 

Ďalšia z maličkostí, ktorá zvláštne poteší, je farebná zhoda doplnkov nesúvisle získaných – horčicové rukavice od Máti, a náušnice zo Strečnianskych fajnových trhov, ktoré som objavila vo svojej mačke vo vreci.

Sviatky nám okrem pekných drobností a jediného poriadneho spoločného večera priniesli znalosť, že je čoraz ťažšie sa stretnúť, vydržať spolu a niečo vytvoriť. Po Verčinom odchode ostalo pusto. Budúci rok sa budeme viac snažiť.

p1230732