Sviatky u Blbých Vrkočov

Vianoce v našich končinách prebehli potichu a v poriadku. Medzi darčekmi sa vyskytli tzv. Babylonské rybky, v nami zdieľanej mytológii (long story) dôležité veci – nikto doteraz nevedel, čo to je, až kým Malka neuzákonila, že ide o pepermintové cukríky.

Verč mi venovala svoju šálu z Budapešti, aby mohla pár dní po Štedrom dni beztrestne odísť do Brna. Nebol to darček, ale prostý sponzoring môjho bytia, akého sa mi občas dostáva. Ona naopak obdržala moju blúzku z Orsay. Fair enough.

 

 

Teším sa, že z darčeka pre máti, plechovej dózy s čiernym čajom, sa stal dominantný objekt nekompromisne červeného kuchynského stola. Máti ale treba pripomínať, aby čaj nedegustovala podvečer, lebo potom vždy ponocuje.

 


 

Ďalšia z maličkostí, ktorá zvláštne poteší, je farebná zhoda doplnkov nesúvisle získaných – horčicové rukavice od Máti, a náušnice zo Strečnianskych fajnových trhov, ktoré som objavila vo svojej mačke vo vreci.

Sviatky nám okrem pekných drobností a jediného poriadneho spoločného večera priniesli znalosť, že je čoraz ťažšie sa stretnúť, vydržať spolu a niečo vytvoriť. Po Verčinom odchode ostalo pusto. Budúci rok sa budeme viac snažiť.

p1230732

 

Two Sides of Heroism and the Aesthetisation of the Rebel’s Figure: Anonymous against ISIS

As a part of the global reaction to the second terrorist attack in the year 2015 in Paris, a group of hacktivists called Anonymous started a new anti-ISIS campaign in social media space. The aim was to reach terrorists’ Twitter accounts, shut them down and multiply these actions as much as possible to cripple the army’s propaganda. In the reality outside the social media space, the fight between the terrorist group and the Western society is a fight of mysterious rebels against establishment. On the contrary, the fight between the hackers and the terrorists is a fight of mysterious rebels against mysterious rebels. In this text, the heroic images of the ISIS fighter and the hacker will be compared and analyzed from the perspective of general cultural codes of heroism and manhood, forged through fictional and historical narratives of Western culture. The motivation of this comparison is the premise that Anonymous, with their fluid and unearthly identity, can create a cultural opposition to ISIS not only in terms of ideological fight, but especially in its aesthetic dimension.

french-blogger-accuses-anonymous-of-impeding-police-in-fight-against-isis-3.jpg

Ukradnuté z: https://www.hackread.com/anonymous-impeding-police-in-fight-against-isis/

The ISIS, a militant group fighting in Syria and Iraq, with origins dating back to 1999, proclaimed itself a worldwide government. Its success in recruiting foreigners was possible thanks to a massive use of modern propaganda tools and radical rhetoric, which “appeals to basic masculine psychology“ (Kilpatrick, 2014). After the Paris attacks, Anonymous carried out a response through hacking the ISIS Twitter profiles and websites. The object of those activities is firstly to undermine the propaganda, on which ISIS’ successful recruitment and expansion lie, and secondly to ridicule the radical fighters’ image, shrinking it to triviality and turn it into pathetic emptiness. A prominent example is the recent replacement of an ISIS’ support website with “a message to calm down alongside an advert for an online pharmacy“ (The Independent, 2015), which promoted the infamous Prozac and Viagra. This performance is a typical example of Anonymous’ mixing of cultural phenomena and their connotations through the art of hacking. As simple as it is, the mockery of one cultural phenomenon can well be made with just connecting it to another one.

But in some respects, Anonymous have something in common with their enemies. Like the ISIS fighters, Anonymous derive from an ideological gap, offering criticism of social authorities and the claim that they are “on the side of the people“. Some kind of promise of an ultimate revolution is also involved, although this is only a characteristic of their rhetoric, not reflected in any political consequences. Besides, the “nerd” stereotype is also involved. In a discussion attached to an article about Anonymous and ISIS, someone wrote: “In the end, ISIS will be defeated by 72 virgins.“ This nerd-offensive joke, arbitrary perhaps, shows a larger difference in the construction of heroism between hackers and terrorists. Anonymous surrounded themselves with an atmosphere of society’s bad consciousness, answering the call of injustice and suffering, sometimes on the edge of law. ISIS lacks this kind of Robin Hood aura. In the group’s propaganda videos, the fighter is romanticized  through historically familiar images of a “holy war“. To end suffering and hunger in this utopia gets sidelined. The focus remains on the conquest and homogeneity in religion.

If the ISIS crisis brought not only an armed conflict, but also a conflict of ideological choices, the activities of Anonymous are very important. In the light of the aforementioned, ISIS and Anonymous share some values and feature similar tools of self-making, such as romantic rebellion, anarchism, unexpected strikes and restoration. The difference is, however, fixed in the heroic image itself. While Anonymous work with the idea of a sneaky, unpopular and vicious kind of hero, the ISIS’ fighter is a great warrior, who serves not the people, but the Heavens directly. The first one is mocking, the latter is serious. On the level of political aesthetics, the great villain of Anonymous can and should beat the absolute heroism of ISIS. Because in the real world, the good side and the bad side can bear cultural labels opposite to those found in fairy tales.

Je Popelka dobrý vzor pre dievčatá?

 

pizap.com14510587257301

“Princezna to není, jasný pane,” vraví Popelka, “je to tomboy.”

 

Zamysleli sme sa niekedy, aký role model slávna verzia Popelky z Tri oríšky pro Popelku predstavuje, a či je vôbec fajn, že sme na nej vyrastali? K zodpovedaniu tejto otázky potrebujeme prejsť dlhšiu cestu.

pizap.com14510542104691

“Motherf@ck@”, odkazuje holúbok.

Dnes by sme vedeli životný štýl pred-zasnúbenej Popelky prirovnať k urbánnemu hnutiu Thug Life a.k.a tých, čo majúvp#č# a začali od nuly.

Post-zasnúbená Popelka v ružových alebo svadobných šatách je síce vážna diva ultra feminínneho typu, ale v jej hádanke “princezna to není, jasný pane” ostáva hrozba návratu k jej thug identite, ktorej sa vnútorne nikdy nevzdá.

pizap.com14510623340961

Popelka objasňuje svoj komplikovaný gender.

Príbeh tohto popoluškovského filmu je v skutočnosti oveľa viac psychologicky ukovaný než archetypálna podoba rozprávky. Princ a Popelka to dajú dokopy nie preto, že sú spojením mužsko-ženských protikladov, ale preto, že sú rovnakí- majú spoločnú záľubu v strieľaní, robení zloby a v neposlednom rade vymedzenie sa voči staršej generácii.

Posledná scéna definuje trochu prekvapivý koniec- Popelka a princ nenachádzajú svoje “a žili šťastne až do smrti” v gangu (koniec koncov, tí dvaja princovi príštipkári boli vlastne čaje) ani v priestoroch paláca (ostarnutý čávo princov otec nebude vo svojom post-thug tak rýchlo nahradený), ale v totálnom osamotení snehovej pláne. Koniec koncov, vždy to boli osamelí vlci, a táto ich črta bola od začiatku filmu zrejmá. Zanechanie za sebou všetkých, ktorí ich večne sr@li, je opäť veľmi thug. Jedinci tohto typu sú určení pretĺkať sa tvrdým žitím sami.

Jediný rozdiel medzi Popelkou a princom je v tom, že kým Popelka si thug life vybral sám, princ využíva zlobivé chovanie ako spôsob vzbury. Iba čas, v tomto prípade naša predstavivosť alebo nejaký príšerne zlý sequel na spôsob Pocahontas II ukáže, či je princ naozaj pre thug life stvorený, alebo celý čas hral formu a po svadbe ho čaká návrat k fancy večierkom a polihovaniu na hrade.

pizap.com14510598578761

“Phuc dat bich,” vyhlásil princ závistlivo, keď prvý krát uvidel Popelku. So svojou suitou oproti nej pôsobil ako One Direction v post-kariére masérov wellness centra v Patinciach.

Z vyššie uvedeného nám vychádza, že Popelka nie je v prvom rade žena, to jest, rozprávková princezná (a to tiež ona sama netvrdí), ale jej charakter je určený živlom thug. A to je super!

Film totiž mladým dievčatám ukazuje, že byť rozprávková diva neznamená pestovať dlhé vlasy s nerozštiepenými končekmi aby sa po nich drahý mohol vyšplhať do veže.

Byť rozprávková diva znamená nahodiť thug life level Tupac.

Ďakujeme, tvorcovia Popelky, a nezabudneme!

pizap.com14510745187792

9 strečnianskych vianočných osvetlení, ktoré ťa dostanú do atmosféry

 

Už si po roku makania ani nespomínaš, ako vyzerá dedina z vonkajšej strany baráku? V tejto prehliadke snáď nájdeš také vianočné osvetlenia strečnianskych domov, ktoré ťa inšpirujú k sviatočným prípravám a pripomenú, že elektricita Strečnu pristane viac ako pyrotechnické záblesky partizánskych bojov.

Niektoré blikačky môžu vyzerať, akoby ich nakúpila Paris Hilton na dojazdoch, iné prekvapia vycibreným vkusom.

Upozornenie: na obrázkoch mohlo byť zamazané číslo domu!

1.

Nevieš, čo to je, ale chceš to.

2.

Escapizmus a disneyovské zábradlíčko.

3.

Minimalistická výzdoba na mŕtvom ramene ulice Kamenná.

svetlo14

4.

Noblesné tyrkysové svetielka vo víchrici.

svetlo11

5.

Schody do nebies. Odlesk na metalíze vážneho vozu musí byť.

6.

LSD Vianoce.

svetlo15

7.

Tradičný rôznofarebný krík- tortiak. Bránky trochu wtf, ale Marcel Duchamp by bol rád.

svetlo9

8.

Ten pocit, keď je jeden orámovaný dom jediným svietiacim objektom vo výhľade, pretože sa šetrí s verejným osvetlením.

P1210516

9.

Nakoniec  tradičný Sám doma stajl.

svetloX

Šťastné Vianočky želajú tvoje Blbé Vrkoče

Domčiak, Verčiak a Malč.