Olomoucké stopy #1 – Ullr.

V slovenských médiách tomu hovorili “Česko v zajatí ľadu”. Ja som 1. decembra hrala štvrtú baladu a aby som nemusela na koncerte cválať v čižmách, narýchlo som za stovku kúpila biele lodičky. “Vážení, dávejte si pozor vonku, dost to klouže. Jako vážne.” počula som na chodbe konviktu a mala som ten jemnučký, delikátny pocit zdieľanej paniky (ako dopravná kolóna medzi Žilinou a Martinom) . Po koncerte stále mrzol dážď. Na druhý deň nejazdili tramvaje, takže bolo ticho a výborne sa spalo. Na stromoch zamrzli vetvičky, na kríkoch ruže a bobule. Bol to výnimočný čas. Vo filmovom sále som sa cítila ako v akomsi “post-apo” podkroví. V takomto období vyniká potreba “byť spolu”. Príroda nás môže kedykoľvek znovu poraziť. Musíme si pomáhať.

zimnihratkyzimnihratkyszimnihratke2014-12-03 14.50.41

2014-12-03 14.22.59