9 strečnianskych vianočných osvetlení, ktoré ťa dostanú do atmosféry

 

Už si po roku makania ani nespomínaš, ako vyzerá dedina z vonkajšej strany baráku? V tejto prehliadke snáď nájdeš také vianočné osvetlenia strečnianskych domov, ktoré ťa inšpirujú k sviatočným prípravám a pripomenú, že elektricita Strečnu pristane viac ako pyrotechnické záblesky partizánskych bojov.

Niektoré blikačky môžu vyzerať, akoby ich nakúpila Paris Hilton na dojazdoch, iné prekvapia vycibreným vkusom.

Upozornenie: na obrázkoch mohlo byť zamazané číslo domu!

1.

Nevieš, čo to je, ale chceš to.

2.

Escapizmus a disneyovské zábradlíčko.

3.

Minimalistická výzdoba na mŕtvom ramene ulice Kamenná.

svetlo14

4.

Noblesné tyrkysové svetielka vo víchrici.

svetlo11

5.

Schody do nebies. Odlesk na metalíze vážneho vozu musí byť.

6.

LSD Vianoce.

svetlo15

7.

Tradičný rôznofarebný krík- tortiak. Bránky trochu wtf, ale Marcel Duchamp by bol rád.

svetlo9

8.

Ten pocit, keď je jeden orámovaný dom jediným svietiacim objektom vo výhľade, pretože sa šetrí s verejným osvetlením.

P1210516

9.

Nakoniec  tradičný Sám doma stajl.

svetloX

Šťastné Vianočky želajú tvoje Blbé Vrkoče

Domčiak, Verčiak a Malč.

Fancycake State – radikálne hnutie za lepšie stolovanie veterníkov

 

ISIS_fighter_propaganda

 

Keď príde na veterníky, nikto ich nedokáže jesť bez toho, aby stratil coolness. Pravdepodobne ani Martin Jakubec.

Buď ich rozmačkáš dezertnou vidličkou, alebo to vezmeš naostro a zamažeš si nos, bradu i hrudník. A ak máš nejakú tú skúsenosť s jedením veterníkov, vieš, že servítky sú v tomto prípade málo.

Istá skupina mužov milujúcich tento dezert si povedala, že stačilo. Začali s kampaňou bojujúcou za to, aby sa k veterníkom bežne podával poriadne ostrý nôž, ktorý by umožnil rozkrájať dezert na kocky bez nehody i bez toho, aby stratil fancy tvar. Ak to cukrárne naďalej budú odmietať, muži hodlajú chodiť na veterníky po fajronte vyzbrojení vlastnými nožmi.

„Môj nôž je na sladké,“ odkazuje jeden aktivista v propagačnom videu.

Problém je, že chodiť na verejnosť so zbraňou je trestné. Navyše, jedenie veterníkov bez dezertnej vidličky odporuje miestnym zvykom a i zákonom. Preto si musia muži vo svojej kampani zakrývať tváre! Veria však, že revolúcia je na dosah.

„Nechceme nič zlé,“ tvrdia, „nie sme žiadni zločinci a nepodporujeme násilie. Chceme si iba nakrájať svoje veterníky.“

 

Nešťastný  muž má zviazané ruky:

ISIS_FIGHT

Tento odvážny borec demonštratívne naporcoval veterník s čokoládovou polevou a mätovou príchuťou pred davom ľudí:

29E5E9E000000578-3136116-image-a-33_1435070693101

Radikálny poster pre nerozhodných:

ISIS_fight

“Naši muži si zakrývajú tváre čisto a jedine pre bezpečnosť. Aby neohrozili svoje rodiny. Aby sa ich deťom nikto neposmieval, že ich tatko je v tej hlúpej gejáckej kampani,” prehlasuje jeden z aktivistov. Na tomto posteri má trošku zapapranú látku kukly, pretože v prestávke pred fotením si fúkol jeden veterník. Avšak zabudol, že jeho ústa nie sú slobodné.

“V tej chvíli som si uvedomil, že takto sa cítime všetci. Naše vlády nás ponižujú, robia z nás hlupákov. Musíme povstať. Na čo čakáte? Ozbrojte sa. Krájajte veterníky a futrujte sa nimi, až dostanete hyperglykémiu. Pretože my neprestaneme, kým celý svet nezmení spôsob stolovania dezertov. Dôstojnosť je našim najsilnejším spojencom,” dodáva odhodlane.

5 pekelných paganinských variácií, u ktorých ti stuhne krv

addtext_com_MDQzMzM2NDIwMTY

Ježibábeľ Paganini.

Hey, si dobrý komponista? Ak nemáš istotu, vždy môžeš vystaviť svoje remeslo dve storočia trvajúcej #paganinichallenge . Ide o tému Caprice No 24 od Niccola Paganiniho, chytľavú, rovnomernú, hravú.

V tomto nenáročnom sprievodcovi dejinami variácií slávnej paganinskej témy nájdeš absolútne fiktívne, aj keď k skutočným okolnostiam vzniku skladieb viazané komentáre autorov na spôsob Twitteru a nahrávky z youtube (preferované sú také, ktoré majú pohyblivú partitúru). Čítaj, počúvaj a zaži.

Originál: Paganini 1809

Prvý oficiálny manuscript cyklu dvadsiatich štyroch kapríč je podpísaný rokom 1817. Avšak,  caprices boli skomponované už počas Paganiniho pobytu u napoleonského dvora v rokoch 1801-9. Tu sa Paganini zoznámil s novým typom harmonickej modulácie huslistu Pietra Locatelliho.  Jedným z výsledkov bolo i dvadsiate štvrté caprice – prostá téma s jedenástimi variáciami plnými nových husľových techník. Ježibábeľ Niccolo vtedy nemohol tušiť, že ide iba o počiatok veľkých vecí.

caprice24-1

paganini-24

Rukopis caprice 24. Nevadí. Vypečieme. (Zkradnuté z imslp)

Čuj slovo diabla huslí:

1. Liszt 1838

V roku 1831 Paganiniho počul hrať Franz Liszt v Paris Opéra. Bol z neho hotový. A to konkrétne dva týždne, cítiac sa ako posadnutý (podľa listu študentovi Pierre Wolffovi). V roku 1838, ešte za Paganiniho života, sa Liszt, okrem iných výtvorov z Paganiniho  dielne, chopil i dvadsiateho štvrtého caprice.

paganini24-2

Etudes d’execution transcendante d’apres Paganini boli revidované roku 1851. Táto verzia sa v súčasnosti hráva najčastejšie. Olízni si to:

Už nejaký čas predtým, konkrétne v roku 1832, sa transkripciám Paganiniho venoval Schumann. Prepísal pár capricií, ale tému 24. kusu nepoužil.

caprice24-3

2. Brahms 1863

  Johannes Brahms, majster variácií, harmonicky nasledujúc Lisztov prístup, ako prvý vyvinul úplne originálne variácie na Paganiniho tému roku 1863.  Podľa Clary Schumannovej šlo o “ježibabovské variácie” pre ich technickú zložitosť.

capriccio-24-4

Zjedz oba diely:

3. Szymanowski 1918

  Začiatkom roku 1918, dávno po odznení romantických nálad v Európe, sa do hry zapája Karol Szymanowski. Na tomto príklade je možné vidieť, že harmónia mení všetko.

caprice-24-5

Vyskúšaj tradičné cestoviny s novou omáčkou:

4. Rachmaninov 1934

  O dekádu neskôr sa (medzi inými marginálnymi kompozíciami odvodenými z kapriča) pridáva Sergej Rachmaninov s Rapsódiou pre klavír a orchester Op. 43. Tému caprice poznal dôkladne, sám hrával Brahmsovu a Lisztovu verziu. Rapsódia bola dokončená v auguste roku 1934 v jeho švajčiarskom bydle “Villa Senar”.

caprice24-6

Áno, chceš!

5. Lutosławski 1941

Progresívne Variácie na Paganiniho tému pre dva klavíre od Witolda Lutoslawského, v mnohých ohľadoch nasledovníka Karola Szymanowského, sa objavujú vo Varšave roku 1941. Počas tohto vojnového obdobia sa Lutoslawski utiahol do kabaretnej skupiny a s kolegom-skladateľom Andrzejom Panufnikom hrával klavírne duá vo varšavských kaviarňach. Chlapci spoločne vystrájali s dielami mnohých klasikov (200 kusov aranžovanej hudby!), ale iba paganinské variácie prežili vojnové časy. V roku 1978 vznikla verzia pre klavír a orchester s menej jasne definovaným dialógom medzi dvoma sekciami, ale s „nečakanými farbami a rozličnými textúrami“ (Stephen Hough).

caprice24-7

Wow, aká úžasná cesta!

Príbeh paganinských variácii pokračuje ďalej, ale nateraz sa zastavíme tu. Lutoslawskeho odvážny kus predstavuje úchvatné zavŕšenie storočia a pol trvajúcej a pokračujúcej paganinskej výzvy.

Je celkom symbolické, že Paganini venoval svoje caprices „všetkým umelcom“. Akoby mohol tušiť, koľko skladateľov rôznych škôl a naturelov si požičia jeho tematický materiál.

Neskôr, medzi rokmi 1932- 1840 sa v jednej verzii rukopisu caprices, pravdepodobne pripravovaného na vydanie, sa objavilo určité venovanie- každé caprice jednému umelcovi (napr. č. 7 Lisztovi ). Posledné, dvadsiate štvrté caprice nesie venovanie “Nicolò Paganini, sepolto pur troppo” (mne, bohužiaľ pochovanému).

Niccolo Paganini zomrel 27. mája 1840. Jeho caprice č. 24 naďalej žije toľko životov, koľko je skladateľov, ktorí ho preniesli do svetov svojich vlastných imaginácií.

_______

Citované zdroje:

http://www.theguardian.com/music/2013/jul/05/how-paganini-became-pop

https://scholarship.rice.edu/bitstream/handle/1911/70520/ZhouW.pdf?sequence=1

http://www.gutenberg.org/files/39571/39571-h/39571-h.htm#Page_73

a rôzne wikipédie

Zdroj hnusnej klebety o Paganinim: http://www.guitarramagazine.com/nicocolopaganini

Franz Liszt píše o živote svojho kamoša …a nedopadne to, ako by ste čakali.

addtext_com_MDA1MDU5NjcyNDM

Poľské slovo mnohých významov v zásade znamená horkosladkú melanchóliu. Podľa Liszta, žal zafarbuje každú Chopinovu skladbu.

Umrel 17. októbra roku 1849 o druhej v noci. Fryderik Chopin. Skladateľ, Poliak, tichý a zľahka mizantropický muž. Človek, ktorý bol vyhnaný z domoviny a stal sa metropolitom.

V tomto období jeho kolega a bro Franz Liszt komponoval mnohé zo svojich populárnych kusov. Ešte v lete pred Chopinovou smrťou dokončil poému Tasso: Lamento e Trionfo. Pre Liszta, na vrchole tvorivej energie, bola smrť priateľa veľkou ranou. Cítil povinnosť vyjadriť sa k jeho osobnému a skladateľskému odkazu. Monografiu s názvom Fr Chopin vydal roku 1952 v Paríži.

mid_fr-chopin-oh6-13583a5

Obálka monografie s alternatívnym názvom.

Geniálny aký je, Liszt rozložil svoje rozprávanie do nezvyčajne zvolených a zoradených kapitol. Vo svojej príznačnej vrúcnosti odskakuje od hlavnej línie rozprávania a pridáva siahodlhé poznámky pod čiarou, v ktorej uvádza takú a onakú báseň najprv v originále a potom s prekladom, tu sa zamýšľa nad nejakým obrazom, tam nad tou a onou ženou.

Pre poriadok: Franz Liszt je skvelý a táto monografia o nič menej. Hoci nám môže jeho jazyk pripadať precukrovaný, skúsme sa sústrediť na to, čo sa nám snaží povedať. Pretože to myslí naozaj. Pre Franza Liszta nebolo nič dôležitejšie ako jeho priatelia. Osobný vzťah k Chopinovi v monografii silne prevažuje nad faktickými popismi.

Ak sa budem v nasledujúcich riadkoch nebodaj zabávať na jeho myšlienkach, tak to bude myslené v dobrom. Lisztova knižka o Chopinovi je užitočná vec pre hudobníka i kohokoľvek, kto sa nebojí temných, dlhých súvetí, vzrušených zvolaní a z každej vety prekypujúcej vášne k životu.

1. Mazurky a mačičky

addtext_com_MDEyMzQyMjU3ODA

Suprise- suprise, Franz Liszt miluje ženy. Že to bude vyskakovať z každej kapitoly o Chopinovi, sa až tak úplne predvídať nedalo. Nevadí, sme v devätnástom storočí. Nasledujúca časť patrí do kapitoly Mazurky:

Jedno poľské príslovie vystihuje vlastnosti dokonale ženy lepšie, než by tak učinili celé zväzky popisov a úvah: „Vyniká v tanci i modlitbách!“ Nie je možné lepšie pochváliť ženu alebo dievča než týmito ich slovami: „Do tanca i do ruženca“ (I do tańca i do róžańca) Nenájdeme lepších slov chvály, pretože Poliak je narodený, kolísaný a vychovaný medzi ženami, o ktorých ťažko povedať, či sú krásnejšie, keď sú roztomilé, alebo či sú roztomilejšie, keď krásou nevynikajú.

Wut, Liszt? Vlastne, už niekde predtým v texte došlo k vyjadreniu, že i, alebo práve nepekné ženy môžu vyvolať v Poliakoch vriacu vášeň. Nie je pre mňa celkom vystopovateľné, čo presne si pod touto „nekrásou“ Liszt predstavuje. Zrejme akúsi mystickú inakosť, k akej inklinujú romanticko- titanistickí chalani. V kapitole „Lélia“ sa Liszt zase nadchýňa George Sandovou a častuje jej tvár prívlastkom „mužná, zdravá“ (brr). 

Tak či onak, Liszt svoje rozhodnutie venovať tak veľkú časť textu Poľkám patrične odôvodňuje: city národa predsa vyjadrujú básnici a ženy. Kto iný!

2. Dobrá a zlá

addtext_com_MDE1MzIyMjU4ODA

Istá  Lola Montez namotala Franza Liszta v Drážďanoch. Ich hang out netrval dlho. Lola bola totiž napajedená, keď videla, že Liszt sa na párty stával stredom pozornosti namiesto nej. Aby bola zaujímavá, postavila sa na stôl a tancovala medzi taniermi. Do lona vojvodu rozliala consommé, prosímpekne.

Liszt bol znechutený. Zamkol ju v jej izbe, keď spala, a utiekol. Nechal jej dokonca odškodné za nábytok, o ktorom vedel, že ho rozbúcha, keď sa preberie.

Mám pochybnosti, či je táto verzia historky vierohodná. Každopádne, Liszt, ako sám deklaroval pri opise Poliek, chcel od žien nielen hotness, ale aj anjelský spirit.

Že to všetko dokopy moc nejde, sa zrejme pokúša formulovať v tejto dlhej vete:

Aký div teda, ak prvé zvyky prichádzajúce z toho tak noblesného sveta, dávali Chopinovi veriť, že sociálne ohľady, ktoré pod rovnakou maskou skrývali celkom odlišné rysy charakterové, slúžili iba k utajovaniu, utlmeniu vášní, k zmierneniu tvrdosti, ktorá ich znetvorovala, k potlačeniu realistických výrazov, ktoré ich znižovali, nehanebnosti, ktoré ich činili sprostými, naznačujúc tak milujúcim úplnú nemožnosť zlúčenia všetkých cností, ktoré poznanie zla vynesie na denné svetlo všetkým tým, ktorí zabúdajú na svoju vlastnú existenciu pri rozhovore o tom, ktorého milujú, to všetko naznačuje nemožnosť realizácie „Evy nevinnej a hriešnej, neskúsenej i všetko poznajúcej, panny i milenky zároveň.“

Ok. V pravde, nemám šajnu, čo týmto chce Liszt povedať. Tipujem, že človek môže jedine byť buď dobrý alebo zlý, alebo tak nejak. Dôležité je, že sa tu Liszt vzdáva utopického sna o panenskej plus skúsenej buchte v jednom balíku. Nie je to predsa žiadny Majk Spirit. Liszta stále žerieme a pokračujeme v čítaní.

3. Len pre drsné čajky

addtext_com_MTY0MDM4NDk3ODA

(Poľka) vedela si rady v každej situácii. Bola pod právnou ochranou ako slabšie pohlavie (ktoré sa však za rôznych okolností životných stáva pohlavím silnejším)…

 Presne tak, Liszt bol protofeminista. Zbožňoval ženy ako o čosi morálne bezúhonnejšie bytosti (spolu s deťmi a kňazmi) a všetky jeho frajerky boli plne emancipované. Tu je dobré spomenúť si na motív Margarétky vo Faustovskej symfónii, ktorý ostane po zásahu Mefista nezmenený, pretože jej čistota ho celkom odzbrojí. Finále symfónie so zborom  podľa Goetheho “das Ewigweiblichezieht uns hinan.” (“čo je večne ženské, ťahá nás vyššie.”) hovorí za všetko.

4. O genialite

addtext_com_MDE1MzA5NjUxODU

Liszt sa takto vyjadril k fenoménu geniality po Paganiniho smrti: „Práve tak ako urodzenosť, aj geniálnosť zaväzuje.“ Tu, pri rozprave o Chopinovi sa opravuje: Viac ako urodzenosť zaväzuje geniálnosť.“ Pri popise jeho geniality si ďalej prepožičiava slová básnikov Tassa: „Veľa túži, málo dúfa, nič nežiada“ a Manzoniho: „Génius je hmatateľný dôkaz božstva“ .Tieto charakteristiky korunuje vlastnou myšlienkou: Chopin propagoval heslo umenie pre umenie, akoby hovoril dobro pre dobro.“

6. Smrť

Chopin_death_mask_(collection_of_Jack_Gibbons)

Chopinova posmrtná maska, vyhotovená po poslednej noci. (Zkradnuté z Wiki)

Nepokojný spánok trval až do 17. októbra 1849. Okolo druhej hodiny začala agónia, studený pot mu vyvstal na čele, po kratučkom uspokojení sa spýtal znovu sotva počuteľným hlasom: „Kto to je u mňa?“ Sklonil hlavu, aby pobozkal Gutmannovu ruku, ktorá ho pridržovala, vkládajúc tak dušu do posledného svedectva priateľstva a vďačnosti. Zomrel, ako žil- v láske!“

Well done, Liszt. Pre momenty ako táto je zvláštny životopis klenotným svedectvom o Chopinovi. Rovnako napríklad príhoda na Malorke v  kláštore vo Valldemosss počas búrky. Chorého Chopina uchvátila vidina, že George a jej syn, ktorí odbehli a vrátili sa počas dažďa, sú mŕtvi. Zo zážitku malo vzísť prelúdium “Dažďové kvapky”.

Celá knižka je proste nádherná. Je to Liszt taký, aký je, a Chopin taký, aký je. Nie tak, ako ich vidia historici hudby, ale tak, ako sa videli oni sami.

(Poznámka: Gutmann bol Chopinov žiak)

540px-Chopi_f.op028.015.m0001-0004.svg

Začiatok prelúdia č. 15 “Dažďové kvapky”. (Zkradnuté z wiki)

6. Viera a pochybnosti

addtext_com_MDIyNzU5Njg0NzU

Mefisto a Faust- myšlienkové polarity, medzi ktorými Liszt neustále zvažoval.

Na záver, ak vládzete,  Lisztova kadenčná pasáž o umeleckom poslaní:

My všetci, ktorí z milosti božej máme tu česť byť umelcami, vyvolencami prírody a večného Krásna, my všetci, ktorí sme sa nimi stali, či už vlastnou poctivou prácou alebo sme sa nimi narodili, my všetci, ktorých ruka ožíva mramor a bronz, alebo vládne štetcu, píše stránky budúcim alebo ich ruka vládne orchestru, alebo ich ruka drží kružidlo Uranie ňou zapožičané, či rydlo Melpomény v krvi zmáčané, alebo snáď zvitok básní Polyhymnie slzami skropený, či ruka, ktorej sama Klio zapožičala lýru, ktorej struny tvoria spravodlivosť a pravda, my všetci sa naučme od toho, ktorého sme stratili, odvrhnúť od seba všetko to, čo nie je posvätené umením, snažme sa napnúť všetky svoje sily k tomu, aby naša práca zanechala pre nás hlbší stopy než aké zostavuje ľahký a povrchný život! Odmietajme tiež všetko, čo nie je hodné umenia, zvlášť za našich smutných časov, kedy vládne prospechárstvo a korupcia, všetko, čo nemá trvalé hodnoty, aby sme mohli zase uzrieť umenie v plnej jeho kráse!

Patetické, myslíte? Hocikto, a menej vzdelaný a úchvatný než Liszt, by to dokázal napísať jednoduchšie. Lenže Liszta nikdy nezaujímala úspornosť. Ostatne, ktorého skladateľa by zaujímala? (teraz nehovorím o forme, ale o výraze).

Jedna moja spolužiačka na klavírnej triede č. 207 žilinskej konzervy v akomsi rozhovore spochybnila estetiku Lisztovovej sonáty h mol takouto otázkou: „Prečo to spraviť tak dlho a zložito, keď sa to dá povedať jednoducho- Boh je láska!?“

No, sonáta h mol nie je celkom o Bohu. Je o procese myslenia, o myslení v čase. Lisztovi nestačí „Boh je láska“. Chvíľu tomu verí, ale vzápätí čerí vodu a pýta sa „prečo je potom všetko tak v prdeli?”. Počas sonáty dochádza k postupnému vsakovaniu obidvoch postojov jedného do druhého, až z toho vznikne niečo nečakané. Ale trik je v tom, že je to jediná možnosť.

Liszt je proste big deal a podľa mňa sa vtipne pohral ešte aj s názvom životopisu Fr Chopin. Obaja skladatelia sú Fr, sú akoby jedným, ich pôvod a určenie vychádza z toho istého zdroja. Fryderyk a Franz majú kľúče od kráľovstva, a my môžeme prejsť oboma dvermi.

addtext_com_MDI0OTQyNjg3MDM

Poznámka: Storka o Lole Montez opísaná podľa stránky http://www.abacom.com/~jkrause/montez.html

Všetko, čo ste vždy chceli vedieť o Malke a nestihli ste sa opýtať

s88me

Milý kamarát a kamarátka, toto je Malka Kučerová z Kamennej. Pravdepodobne jediná drobná blondínečka, ktorá k tvojmu hundraniu z fleku zaspieva druhý hlas a zároveň ti zadíluje eko prací prášok a hypermoderné plastové nádobí. Nehovoriac o tom, že nikomu inému nenapadne prirovnať nejapného rozkročeného bratranca prvý krát stojaceho pri polene a sekere v drevárskych rukaviciach ku Crashovi Bandicootovi. Ale ako to už býva, každá elita má okrem výhod aj pravidlá, ktoré treba dodržiavať.

Ak chceš bezpečne vyjsť s Malkou a užiť si jej priazne čo najdlhšie, musíš ju poznať. Preto uvádzam malú príručku o tom, čo u Malky treba očakávať a čomu sa treba vyhýbať. Ber to ako dobre mienené rady a poznámky od osoby, ktorá Malku študuje už vyše dvadsať rokov. Vlastne je to môj najdlhší a najmenej vyriešený projekt. Preto netvrdím, že som najväčší expert (tým je Verča). V skutočnosti som skôr popularizátor.

Kiež ti nasledujúci text bezpečne a chutne spopularizuje poznatky o Malke z Kamennej ze Strečna. Keby si niečomu nerozumel, na správnu cestu ža navedú podomácky vyrobené gifká z rôznych malkovských etáp.

Zlom čeľusť a dragon odleť!

( Inými slovami, veľa šťastia v tvojom  priateľstve s Malkou. )

1. Môžeš byť blízko, ako chceš, ale nikdy nebudeš mať na Janča Lannistera.

s8jdb

Ak stráviš v prítomnosti Malky a jej brata päť minút, bude ti jasné, že lannisterovské rodinné putá nie sú pod malofatranskými kopcami ničím nevídaným. Samozrejme, pokiaľ Janča a Malku prvý krát náhodou stretneš spolu a mimo domu, budeš ich považovať za pár. Na to si zvykneš. Ak budeš vychádzať s Jančom, môžeš mať blízko k Malke. Ak budeš vychádzať s Malkou, nejako uhráš Janča.

Ak sa ich pokúsiš rozdeliť, si mŕtvy.

2. Malka odpúšťa, až keď prestaneš dávať formu a zavoláš ju na koláč.

s87td

Zhrabni svoje ubolené ego, investuj do kvalitného čaju, nájdi si čas na prípravu hoci i banálneho dezertu, nádych-výdych a zavolaj do Kučerov. Malka pri úprimnej snahe o návrat k harmonickému friendshipu odpustí vždy, ale nie je to žiadny mäkkýš. Ak s ňou hodláš vyjebávať, tak si veľa srandy v rustikálnej svetlici s krbom alebo trucovni neužiješ. Na druhej strane, čaj a koláč je dobrý rituál na trvanlivé uzmierenie. Voňavou sviečkou a soundtrackom z filmu Osada tiež ničomu neublížiš.

3. Malka ťa zatieni na oldieske aj za humnami.

s8bbt

Ísť s Malkou von je niekedy divné. Aj pri obyčajnej prechádzke po dedine zvoláva na random štyridsiatnikov na streche: “Čo majstruješ?”

Na koncertoch, diskách, hodoch a lekvárových eventoch stretne milión ľudí, s ktorými sa zakecia, zatiaľčo tvoja maličkosť sa bude cítiť ohavná a neviditeľná.

Extra nebezpečné je pustiť Malku do krčmy medzi úchylných dedulov, aby dokúpila kofoly a čipsy. Na svadbe sa tiež veľa nenastojí. A ak čakáš, že s ňou stráviš full night na Legendy Feste, tak vedz, že budeš rád za polhoďku pri guláši. Rockeri z Považskej a banda spolužiakov z troch škôl s fľašou fernetu pod vetrovkou dajú zabrať.

4. Malka sa nikam neponáhľa a ty tiež nie.

s8fzs

Na rovinu povedané, ak sa chystáš počkať Malku pred jej dom a ona má vyjsť do desať minút, vezmi si pre istotu rozčítaný diel Hier o Tróny. Malka je známa tzv. hrnčiarskym kruhom- všetok kúpeľňový keramický nábytok vyrába až v momente, keď počuje tvoje prezváňanie. Raz darmo, dobrý makeup sa nespraví sám, musí dozrieť ako víno.

5. Malka za teba rozloží stan a založí oheň.

s88o7n

Malka, s čo ako nastajlovanými vlasmi a v kjuťasovými rifličkami, sa zmení na jaskynnú beštiu, keď príde na oheň. Tieto veci má v rukách rovnako dobre ako hocijaký partizán. Za služby jej nemusíš ďakovať, ona to robí rada.

6. Nikdy, nikdy, NIKDY neruš Malku pri muzike.

s8hfh

Ak si myslíš, že tvoje pozvanie na nový fiľmas je závažnejšie ako podvečerná skúška súboru, či nebodaj prídeš na lekvárový event pokúšať, či by Malvica nemala zrovna chuť na prezeranie a ohováranie cudzích Facebookov, si dosť ďaleko od koryta. Malka má svoju robotu, a ak nebudeš potichu striehnuť, kým odloží husle, nedočkáš sa ani suchého kecu.

7. Nebaľ a nepózuj, ak máš vypredané.

s8n3h

Malka nie je až tak nedostupná, ako si možno myslíš. Ak sa rozhodneš skúsiť svoje šťastie, a nie si úplný corgoň, zadarí sa ti isto aspoň pokecík počas Jašidielne. Ale ak nahodíš kúzelnú otázku: “Čo piješ?”, a ak nebodaj máš na titulke Facebooku vycapený snežný skúter, Malka ti nepovie nič škaredé, iba počká, kým sa odpraceš.

8. Ak dôjde na ťažké časy, Malka bude za teba vedieť, že to nie je navždy.

s8lkr

Pred pár rokmi- a pripadá mi to veľmi dávno- som Malke pri odchode jej vlaku do Turčianskych Teplíc povedala, “ty sa máš, že vieš, čo chceš robiť, kam chceš ísť. Ja som úplne od koryta.”

Malka vtedy odpovedala čosi záhadné. Niečo v zmysle, že ono sa to všetko čoskoro vyváži na jednom konkrétnom bode, a nasadla do vlaku.

Odvtedy sa stalo mnohé. Jediné, čo sa nezmenilo, je Malka. Stále tam, kde bola vždy, s domovom, s bezpečím, s víziou.

Malka pre teba nemôže zastaviť dážď, a nemôže zmeniť, že sa cítiš starý, ale môže sa postarať, aby ťa koláč, čaj a levanduľové vrecúško udržali nažive.

A to je skoro ako bezmračný deň nekončiacej mladosti.

Díkx, sesterniče.

Keď sa ten Janíčko na vojnu bral

Janko: „Odpadla mi šablička, z môjho koňa Šimlička.

 Poď mi ju milá podať, bo ja musím mašírovať.“

A keď mu ju dávala, prežalostne plakala.
          „Čo ťa je milá po mne, ti si doma, ja na vojne.“

Viem ja jeden kopeček, v tem kopečku domeček, ach, joj, domeček.

V tom domečku Anička, čaká z vojni Janíčka, ach, joj, Janíčka.

Anička: „Dolina, dolina, na doline lieska, či príde môj milí, na jeseň od vojska…“

 Ten vojenskí chlebík, veru je neslaní, veď si ho osolí vojaček slzami.

 Janko: „Prečo ste ma vzali k prvej asentírce, či ste nevedeli o mojej frajerce.“

  

 Anička: „Kázala mi mamka orieški oberať.

              A ja som sa dala, a ja som sa dala, za chlapci pozerať.“

Michal: „Pod tím našim okienečkom bistrá voda preteká

   a jako to švárne dievča bistro za mňu pozerá.

   A čobi nie, však som pekní, slobodní som, neženatí šuhaj som,

   keď sa pekne vicifrujem, jak vianoční stromek som.“

Anička: „Príď šuhajko ku mne, poviem ti čo mi je.

              Sama som v posteli, dva bi sa hmesteli.“

Michal: „Dievčatko čije si, potvora pekné si,

              kebi som ťa dostal, zaraz bich ťa bozkal.“

 Aj bi sa vidala, ale neznám ako, za frajerom čekať do roka ďaleko.

 

Anička: „Konope, konope, ktože mi dnes večer na okno zaklope?

               Zaklopal bi Janko, ale je ďaleko, zaklope mi Miško, príde ku mne tíško.“

Michal:  „Keď som išiel k dievčaťu švárnemu, išiel som si poza humna k nemu.

    Cez dedinu bi ma richtár videl, pítal bi sa kde ja v noci idem.“

Anička: „Ach Bože môj, však je tá noc krátka,

   ľen som ľahla, už ma budí matka.“

  Otec kričí: „daj hej žena pokoj, len či letel od nej bieli sokol.“

Matka:  „Sokol, sokol, sokolove peri, bol to šuhaj v ľanovej košeli.“

………..

Michal: „Keď som išiel od svej milej bol už deň, staré baby vimetali spod humien.

              Oni sa ma spitovali, kde som bol a ja som im odpovedať nemohol.“

 

Anička:  „Chodí do nás jeden suhaj švarni, ale mi ho moja mamka bráni.

   Ach mamička, čo mi ho bránite, čo je láska, však vi dobre viete.“

Matka: „Ach dcéruška, ja ti ho zabránim, kúpim trovir, radšej ťa otrovím.

  Uvarím ti zvadlej ruže kvet, ach, dcéruška, ja ťa otrovím hneď. „

Anička: „Hej mamka moja nebráňte mi, hej, ten šuhaj ľúbi sa mi.

               Hej, to je šuhaj jako ruža, hej, toho chcem mať ja za muža.“

Janko: „Keď som išiel z vojny domov cez zelenú lúčku,

  išiel som ja navštíviti moju frajerôčku.

  Išiel som si ju navštíviť, hej ako sa mi máva,

  keď som dávno nebol pri nej, či mi sama spáva.”

              „Hore Belu voda beží, pri mej milej ktosi leží.

              Leží, leží, bodaj zaspal, čo bi ho ja pri nej dostal.“

 „Zabijem kehosi alebo mňa ktosi, lebo sa mi ktosi ku frajerke nosí!

 Dajže jemu strachu, keď sa najem hrachu, a hneď ho zastrelím bez pušného   prachu!“

Chodela Anička smutná po háji, videla Janíčka na vranem koni

Anička: „Kde si sa tu Janko vzal, čos ma verne miloval

   a pre ľudské reči si ma zanehal.

Janko: „Ja som ťa nenechal pre ľudské reči, ale ťa nehali tvé čierne oči.

              Ja som sa na to díval, keď ťa druhí obímal,

              vtedi našej láske koniec ubíval.“

*****

Bežala líška po poli,

za ňou Janíčko pomali.

Strelil na líšku, trafil Aničku,

tam ona leží na vŕšku.

Tam ona leží zabitá,

rozmarínom je prikritá.

Očká ma čierne, líčka červenie,

hlavička jej je rozbitá.

Z bielej ruže odpadol kvet,

ja musím zanehať tento svet.

Otca mamičku, brata sestričku,

aj teba drahí Janíčku.

..

 IMG_20151006_203746

Girls Just Wanna Be Funky

Nemám Photoshop. Pretože rodičovský noťas. V takých chvíľach ma semi-sračková online photo editing aplikácia Be Funky vzrušuje viac ako zatrpklý Gimp, pretože sa vďaka nej môžem na chvíľu zahrať na instagramové dievča obľubujúce vulgárne fotoefekty a ktorej priatelia nerozoznajú basicness a nevkus jej profiloviek.  Za sprievodu Wardruny som sa vrátila do naivných teenagerských časov typických nadšenou vierou v originálnu umeleckú expresivitu vlastnej osoby, ktoré u mňa nikdy neexistovali. Zo závisti a pocitu ukrátenia som zvariovala svoju dnešnú selfie, ktorá mi to svojou instagramovosťou všetko pripomenula, a vytvorila 15 verzií dievčat, ktoré si ju upravilo. Fotky si upravujeme podľa vízie ktorú o sebe máme. Z toho, čím chceme byť, sa dá domyslieť i to, pred čím utekáme alebo čoho sa chceme zbaviť. Zo spôsobu upravenia selfie tak môžeme niečo o danej holke usúdiť.. tak tu sú.

12067838_781422578650375_1847135573_n

Terje, Estonia.

Jej zúfalá snaha napodobniť instagramové fotky celebrít bez makeupu a bohatých amerických dievčat v skutočnosti len prezradzuje, že bez manufaktúrovaných filtrov je jej vizuálne cítenie stratené. Jej život i instagramový účet ale budú napriek tomu, či práve pre to, úspešné. Bude to tým, že študuje  v davovom type všeobecne zameranej školy, kde sa nájde dosť priateľov ktorí ocenia jej trendy followujúci charakter.

DSC_2824[1]kkll

Sarah, New Jersey, US

Napriek ambíciam smerujúcim k štýlovosti na úrovni to Sarah nebola schopná dotiahnuť ďalej než na prvoplánovú B&W úpravu s vysokým levelom tieňov na prispenie k mystifikácií jej života. Kvôli pôvodu z nie veľmi priaznivých rodinných pomerov  potrebuje preniknúť do vyššej vrstvy než z akej pochádza a vlastnou prácou sa jej to zrejme i podarí.  Vtedy bude však dúfajme produkovať trochu iné fotky.

ffff

Patricia, UK

Dievča zo šťastnej rodiny nepozná moc bolesti a horkosladkú chuť potu z poctivej driny, vnútri však tuší, že životu v izbe so svetelnými reťazami nad posťeľou s voňavými obliečkami niečo chýba, a tajne trochu závidí deckám s roztrhanými teniskami prechádzajúcimi sa v jej bohatšej štvrti. Vysoký kontrast stemňujúci vlasy a oči nikoho neoklame, fotke dokonca ostali fresh naružovelé farby.. Trisha je proste ešte mladá.

DSC_28ffttt24[1]

Lara, Switzerland

Minoritná svetelnosť fotky prezrádza alternatívnosť a snáď i originálnosť životného štýlu, prehnaná a jednorozmerná senzibilná umeleckosť ktorá bije do očí príliš doslovne prázdne však v konečnom dôsledku privádza obraz do ríše nulového vlastného vkladu; že sa dievča hrá s efektami sa jej ale niekedy zrejme zíde; študuje strednú designovú a na toto životné obdobie bude blahosklonne spomínať.

DSC_28mmmmmmmmmmmmmmuuuuuuuuuuuuuu24[1]

Manon, Belgium

Manon očividne rada búra konvenčné predstavy o dievčenskej kráse, alebo aspoň ona sama sa s nimi nestotožňuje. Považuje sa v prvom rade za bytosť ktorá cíti, a cíti toho veľa. Napriek ostrému a nepreniknuteľnému dojmu, akým fotka pôsobí, je Manon zraniteľná, ale o to viac vnímavá osoba ktorá miluje nočnú samotu. Pravdepodobne existujú dôvody, pre ktoré si v detstve nechávala svoju expresivitu vnútri pre seba, tam sa ale hromadila.. bez ohľadu na to, ako to dopadne, Manon si vždy ostane verná.

kkkk

Jimena, Spain

Adaptovaná na život v prostredí nočného Madridu, špinavých klubových záchodov a inernetových obchodov s kozmetikou a oblečením patrí k bohatšej, ale dirty mládeži ktorá sa riadi jediným pravidlom, prežije silnejší. Už teraz zbavená mnohých ilúzií nevolí úplne povrchnú úpravu, pričom zdržanlivá farebnosť naznačuje vyspelosť a očkávanie realistického životného šťastia.

ffffrrr

Nada, Turkey

Nada cíti obdivný rešpekt k európskej a americkej kultúre, najmä v oblasti umenia. Jej sen o štúdiu v Paríži alebo Londýne sa naplní po tom, ako prestane dbať loajálne ohľady na svoju rodinu, na ktorú je však teraz ešte emocionálne a finančne naviazaná. Sníva o tom, že bude svoje deti vychovávať k ideálnemu mixu západných a islamských hodnôt; verí že vie rozonať, čo je správne, a asi je to aj pravda. Aj v skutočnosti neštýlový kartonizovaný efekt bol vybraný s najlepším úmyslom vyjadriť obdiv k podobným výtvarným technikám.

DSC_28ffff24[1]

Ines, Italy

Raz bude mať veľkú záhradu a dom so stovkami kníh, už teraz sa na tom pracuje.  Aj keď je to cieľavedomá bič, pravidelne navštevuje starého otca na toskánskom vidieku a jazdí na bicykli. Možno nie je úplne najnegýčovejšia osoba pod (toskánskym, lol) slnkom, ale o svoje filtre na bullshit sa stará dobre. Na fotoeditorských filtroch ešte trochu popracuje, a čoskoro bude jej instagram k raňajkám chutiť followerom z celého sveta.

gggg

Alicja, Poland

Zmrzlinové dievča s potenciálom pre dobrý vkus ktoré sa cíti dobre v bezpečnom odstupe od všetkého, čo nie je jej cup of tea. Nie je jasné či jej umelecké sklony povedú k vlastnej tvorbe, alebo sa stane skôr znalkyňou a kritičkou, Alicja je ešte tak trochu nepopísaný list. Každopádne miluje miestnosti s vysokými stropmi.

wššš

Robyn, Finland

S Robyn sa je vždy o čom rozprávať; nikto nevie aké to je byť v jej hlave, má sa ale za to že v prirovnaní  krajinou je to tam rozľahlé, veterné a trochu nebezpečné. Šťastie je, že sa narodila na vidieku  a môže všetko spracovávať skrz prírodu. V jej jedináčikovskej izbe s drevenými parketami isto nájdete výtvarné potreby, v miernom neporiadku. Výzvou pre ňu bude raz opustiť tento bezpečný svet a nestratiť sa vo veľkomeste.

juju

Jazmin, Hungary

Prezentuje sa veľmi bold a hot, otázne je či si to potrebuje dokazovať. Premrštený efekt ktorý prototypizuje jej tvár hovorí o snahe dostáť určitého vzoru, v čom ak bude pokračovať, pridá sa medzi krásne, ale nie moc autentické dievčatá ktorých je plný instagram. Na druhej strane jej to zaručuje vysokú úspešnosť v bohatosti vzťahov, s rizikom až prílišnej bohatosti, if you know what i mean. Jazmin by si mala mimo párty nájsť nejaké záujmy.

DSC_2jjj824[1]

Daisi, France

S mnohými priateľmi a aktivitami, Daisi toho potrebuje dať veľa najavo, a moc tieto expresie netriedi. Zatiaľ. Ak svoju nepotlačiteľnú túžbu vkuse sa napĺňať vlastným či cudzím obsahom dokáže použiť ako výhodu a zároveň sa naučiť byť citlivejšou na prázdnu falošnú umeleckosť, môže sa raz stať plodným umelcom. Oh a vždy potrebuje mať po ruke dobrého boyfrienda.

DSC_2824[1]kk

Ava, Australia

Obľúbená holka s krásnym šatníkom čo nemôže žiť bez prechádzok pri západe slnka je schopná sa so svojim estetickým cítením uplatniť v kreatívnom priemysle, má však o sebe mierne nadhodnotenú mienku a zasluhovala by si poriadny akademický výcvik. Vlohy a šikovnosť sa jej nedajú odoprieť, treba ich však ochraňovať pred nástrahami a osudom amaterizmu. Ava to možno tuší a tak čoraz viac preniká do miestneho kultúrneho života návštevami podujatí a galérií, takže snad všetko dobre dopadne. Sama ale moc dobre nemaľuje.

jujb

Karla, Germany

Karla má dobrý hudobný vkus a vo všetkom čo robí musí zanechať autentickú svojskosť, stále má však sklony byť súčasťou nejakej subkultúry. Všetko nasvedčuje tomu, že ju to raz opustí a jediným manifestom bude pre ňu jej vlastné. Dáva si dobrý pozor na to, s akým boyom si začne, akú očnú linku si kúpi a čo si vyberie ako objekt svojej tvorby. Potenciálna badass kreatívka, najprv sa ale bude musieť zbaviť osobného ventilovania sa cez svoje umenie.

rrrr

Mônica, Brazil

Trochu predčasne vyspelá sestra mnohých bratov obľubujúca video art inklinuje k vlastým projektom, musí ale popri škole chodiť do práce a zarábať si na lepší notebook. Aj keď na masových párty výborne tancuje, občas sa dá zastihnúť v melancholickej nálade s cigaretou na balkóne. Nič extra závadné na jej umeleckých prejavoch nie je, potrebuje to ale dostať zo seba von a nájsť svoj language ktorý sa zatiaľ ešte stráca v dave.

::::::::::::::::::::::DISCLAIMER::::::::::::::::::::

Predstavené  dievčatá tu nie je cieľom haniť za to že sú basic, ale ukázať zárodkovitosť ich výrazu. Holky sa nachádzajú v ŽELANEJ vývojovej fáze ktorá keby nebola, neboli by ani začiatky ich estetickej expresie, preto im držíme palce nech len pokračujú a makajú na sebe.

(A btw, túto selfie som si na insta NEDALA, i keď ma to láka preto, že som prepásla šancu byť ako ony, a narušila by som tým svoj verejný image vzdelanej  nekokete bez afektu /príp. tzv. art hoe). Možno by som mala, pretože občas sa mi naozaj zdá, že chcem byť len cute chillout girl od ktorej sa nič iné nečaká, ale to už je iná STORY). Peace.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Shakespeare’s Sonnet 71

No Longer Mourn For Me When I Am Dead

rerere

No longer mourn for me when I am dead
Than you shall hear the surly sullen bell
Give warning to the world that I am fled
From this vile world with vilest worms to dwell.
Nay if you read this line, remember not
The hand that writ it, for I love you so
That I in your sweet thoughts would be forgot
If thinking on me then should make you woe.
O, if, I say, you look upon this verse,
When I perhaps compounded am with clay,
Do not so much as my poor name rehearse,
But let your love even with my life decay,
Lest the wise world should look into your moan
And mock you with me after I am gone.

PicMonkey Collage